Basnicky.sk

Točí sa schodisko divoko,
po ktorom k tvojmu srdcu kráčam.
Opitá láskou, nie len naoko,
uprostred noci v daždi sa zmáčam.

Otočím, zdvihnem k hviezdam dlane,
kolená poklonia sa, podlomené.
Klaňajú sa Veľkému vozu, a tebe Pane.
Prosia o lásku, o spánok, nemé.

Mučí ma ticho, po bozku pery túžia.
Chce sa mi kričať, no v hrdle hrču mám.
Chce sa mi plakať, no oči sa len zúžia,
už vyschli ich vody, rúca sa srdca chrám.

Áno, cítim, že telo stráca sily.
Bolí celé, tá bolesť od srdca sa šíri.
Či sa Afrodita tak často mýli,
alebo len teraz zablúdila, teraz v tejto chvíli?

Šíp Amorov, Eros, Afrodita bohyňa,
ty´s lásky lúče zoslala len jedným smerom.
Kto z vás za to môže, čia vina,
že bola adresa zapísaná len mojím menom?

Krúti sa schodisko stále dokola,
neudržím sa už zábradlia, padám dolu,
a ty láska moja, vyzliekaš ma dohola.
Stojím tu pred tebou obnažená a plná bôľu.

Obnažená, neistá, potupená, bledá.
No ty nevieš, čo je láska, viem.
Ako v zlom sne, z ktorého sa prebudiť nedá,
ja nenávidím už, že ťa milujem.